Vysvetlenie podstaty zápornej, tmavej, temnej energie a tmavej, temnej hmoty.     júl 05 , 2017

Súčasná kozmológia a fyzika síce pripúšťa zatlačenie hmoty do singularity (bezrozmerného bodu) v centrách čiernych dier, ale stále nechápe, že hmota v takomto stave, už stratí kvalitu hmoty. Hmota, teda látka a pole, je totiž energia rozmiestnená v priestore. Pokiaľ tejto energii ten priestor zoberieme, zmení sa na inú kvalitu, na čistú energiu, dnes s obľubou nazývanú zápornú, tmavú,temnú energiu, ktorá spôsobuje rozpínanie vesmíru.

Zmenu hmoty (látky a poľa), teda energie rozmiestnenej v priestore, na čistú (zápornú, tmavú, temnú) energiu popisujem vo svoje hypotéze „Sivé objekty“.

http://riki1.eu/Sive_objekty_Grey_objects.htm

Temná, tmavá hmota sa správa presne tak, ako by existovali, približne rovnaké vesmíry ako náš, aj v ostatných, nám zatiaľ skrytých dimenziách a navzájom pôsobili gravitačne na seba. Napríklad "za našou" galaxiou sú ďalšie a tak na úrovni galaxie/galaktickej kopy, je gravitácia „silnejšia“ ako na úrovni hviezdy, lebo všetky vesmíry sú rovnako riedke ako náš. Preto je málo pravdepodobné, že na „gravitačne príbuznom mieste" nášho Slnka, sa nachádzajú hviezdy vesmírov v iných dimenziách,naproti tomu je ale veľmi pravdepodobné, v podstate zákonité, že "na gravitačne príbuznom mieste" našej galaxie sú iné galaxie v ďalších dimenziách.

Záporná, tmavá, temná energia (čistá energia), je energia uvoľnená zo singularity, napríklad Veľkého tresku. Jej malá časť sa premenila na hmotu a žiarenie (teda energiu rozloženú v priestore), ktorá spôsobuje brzdenie rozpínania vesmíru gravitáciou. Ostatná záporná, tmavá, temná (čistá) energia, spôsobuje rozpínanie vesmíru (mohli by sme obrazne povedať, že je to "energia výbuchu"). Keďže v starších galaxiách , v ich stredoch, vznikajú "Sivé objekty", hmota v ich singularitách zaniká do čistej energie, môžeme priamo povedať, že do temnej energie a tak energia rozpínania vesmíru rastie a teda vesmír sa zrýchlene rozpína. Všetko toto, približne rovnako, prebieha vo všetkých dimenziách vesmíru, takže aj vo vesmíroch v iných dimenziách.

Singularita, keďže je 0 rozmerná (bezrozmerná) už nie je súčasťou iba nášho 3D vesmíru, ale ona a hlavne energia v nej, prislúcha už vesmíru ako celku, takže vesmírom vo všetkých dimenziách. Rovnako to platí aj o Veľkom tresku, ten tiež nie je len záležitosť nášho 3D vesmíru, ale vesmírov vo všetkých dimenziách.

Vo svete okolo nás pôsobia 4 základné interakcie. Silná, elektromagnetizmus, slabá (o slabej pochybujem že je základná) a gravitácia. Všetky javy okolo nás vysvetľujeme týmito štyrmi interakciami.

Gravitácia ale podstatne vybočuje z ostatných troch, svojim silovým účinkom. Gravitácia je totiž asi o 30 rádov slabšia ako ostatné.

Predpokladáme teda, že vesmír pozostáva z viac ako 3 priestorových rozmerov (dimenzií), ktoré my dokážeme vnímať. Gravitácia je potom preto taká slabá, lebo pôsobí do všetkých priestorových rozmerov (dimenzií). Teda gravitačné silové pôsobenie nejakého objektu, ktorý sa nachádza v našom trojrozmernom priestore, je zrovnateľné s ostatnými interakciami, ale keďže pôsobí do viacerých rozmerov ako 3 (do všetkých) tak v našom priestore, je len jeho časť a preto je také slabé.

V našom trojrozmernom priestore (prípadne štvorrozmernom časopriestore) máme stále problém s vysvetlením súdržnosti galaxií a galaktických kôp. Vychádza nám totiž, že by sa galaxie a galaktické kopy mali rozpadnúť (rozletieť), pretože podľa obehovej rýchlosti ich objektov, by mala byť odstredivá sila väčšia, ako súdržná gravitačná sila, ktorú spôsobuje hmota v nich.

Predpokladá sa, že ich drží pokope takzvaná "tmavá hmota", ktorá pôsobí dodatočnou gravitáciou. Nejde o hmotu ktorú nevidíme, lebo nesvieti, alebo nie je osvetlená, alebo je "čierna". Predpokladá sa, že je to hmota (častice) ktoré interagujú s našim svetom len gravitačne a nijako inak.

Ja predpokladám , že tmavá, temná hmota , je normálna hmota (normálne hmotné objekty) v iných priestorových rozmeroch(dimenziách) ako sú tie naše tri. Tieto objekty pôsobia svojou gravitáciou aj do nášho priestoru, rovnako ako "naše" objekty pôsobia svojou gravitáciou aj do iných, nám zatiaľ neprístupných dimenzií.

Po Veľkom tresku, vznikli vesmíry vo viacerých dimenziách. Po inflačnej fáze, došlo k zhlukovaniu hmoty. Ak ale predpokladáme multidimenzionálne gravitačné pôsobenie, toto zhlukovanie neprebiehalo oddelene v jednotlivých vesmíroch, ale v gravitačnej súčinnosti. Takže „za našou“ galaxiou sú pravdepodobne ďalšie galaxie v iných vesmíroch. Ďalej budeme používať termín „gravitačne príbuzné miesto“.

Prečo ale na gravitačne príbuznom mieste nášho Slnka, nie sú iné hviezdy v iných vesmíroch, ktoré by pôsobili znateľne gravitačne na našu Slnečnú sústavu ? Je to spôsobené tým, že aj vesmíry v iných dimenziách sú rovnako riedke , ako náš a tiež tým, že hviezda má zanedbateľný vplyv (prakticky žiadny) na tvar galaxie a usporiadanie ostatných hviezd v nej. Hviezda jednoducho musí byť tam a pohybovať sa tak, ako to určuje galaxia ako celok. Toto platí rovnako aj vo vzťahu galaxia – skupina galaxií , pokiaľ nejaká galaxia nie je neporovnateľne väčšia ako ostatné. V tom prípade môže tá veľká (napríklad naša) byť určujúcou v pohybe ostatných.

Toto by mohlo vytvoriť zaujímavú, hypotetickú konštrukciu. Naša galaxia je veľká. Na jej gravitačne príbuznom mieste, vo vesmíre v inej dimenzii sa môžu nachádzať malé galaxie, ktoré obiehajú okolo spoločného ťažiska. Tamojší kozmológ sa čuduje, že prečo sa tie malé galaxie v jeho vesmíre nerozletia do kozmu, veď predsa nemajú dostatok hmoty, aby sa udržali na takých obežných dráhach. Tunajší kozmológ sa zase čuduje, že prečo sa naša galaxia nerozletí a musí si primyslieť „obruč“ gravitačného pôsobenia tmavej hmoty.

Multidimenzionálny kozmológ ale vidí, že gravitačne príbuzné miesto našej galaxie sa nachádza v ťažisku, okolo ktorého obiehajú tie malé galaxie a tú „obruč“ gravitačného pôsobenia okolo našej galaxie vytvára gravitácia tých malých.

S týmto súvisí ešte jedna vec. Teórie multivesmírov väčšinou predpokladajú nekonečné množstvo vesmírov. Ja to nepredpokladám a myslím si , že počet dimenzií je síce nekonečný , ale počet vesmírov je konečný. Aj keby ale bolo tých vesmírov nekonečne veľa, pre multidimenzionálne gravitačné pôsobenie (vysvetlenie tmavej, temnej hmoty) sú relevantné len tie vesmíry, ktoré sú z hľadiska gravitačného pôsobenia k nášmu vesmíru blízko. Predpokladám totiž, že medzi vesmírmi z rôznych dimenzií, je z gravitačného pohľadu rôzna vzdialenosť.

Autor : Richard Pálkováč – riki1.eu



   

    Flag Counter