Singularity, vedomie a spol.- malá debata.
V tomto článku uvediem len pár mojich diskusií z minulosti. Pozrel som si rozhovor s Vami na Youtube. Mal by som pár
pripomienok, ak dovolíte. Nemyslím, že je správne vyvodzovať nejaké dôsledky z
predsmrtných zážitkov, pre hypotetické posmrtné zážitky, nakoľko hranica medzi
predsmrtným a posmrtným je prekročiteľná len jeden krát a iba v jednom smere.
Taktiež si nemyslím, že predpokladať, že predsmrtné zážitky prebiehali v čase
nefunkčnosti mozgu, je správne. Podstatne logickejšie je predpokladať, že tieto
prebiehali v čase, keď sa činnosť mozgu začala obnovovať, teda v pre mozog
neobvyklom stave. Preto sú aj tie zážitky také výnimočné a neobvyklé. Potom,
keď sa činnosť mozgu ustáli do normálu, tieto zážitky mozog priradí do voľného
času, kotrý je k dispozícii a to je práve ten čas bezvedomia. Teda nám sa len
zdá, že sme to prežívali v čase nefunkčnosti mozgu. Myslím si teda, že vedomie je produktom mozgu ? To
určite nie ! Práve naopak, indície jasne
naznačujú, že ilúzia mozgu (a všetkého materiálneho) je produktom vedomia. Na pochopenie tohto je dobré začať
pochopením špeciálnej
teórie relativity. Nie naštudovaním si
matematických vzorcom, ale pochopením,
tak ako to urobil Einstein. Einstein vychádzal z predpokladu, že
materializmus
je reálny a teda existuje fyzika, ktorá platí
rovnako pre všetkých pozorovateľov.
Z tohto predpokladu potom logicky vyplýva, že svetlo
(presnejšie fotónová interakcia)
sa musí šíriť voči všetkým
pozorovateľom rovnakou rýchlosťou. Tento jeho
logický dôsledok bol už predtým
dokázaný Michelsom Morley experimentom, o
ktorom vtedy ale Einstein nevedel. Rovnaká rýchlosť
svetla (presnejšie
fotónovej interakcie) voči všetkému, ale
prináša ďalšie pre klasický
materializmus nepríjemné dôsledky. Je to relativita
času a priestoru. Einstein
pozdejšie pochopil, že fotóny nám vlastne
vytvárajú len ilúziu priestoru a
času. Podľa môjho názoru sú tvorcami tejto
ilúzie zároveň aj hypotetické
gravitóny. Pokiaľ sú priestor a čas len ilúzia,
matéria nemá ako a kde
existovať, čiže je tiež len ilúziou. Toto je jedna z
indícií, prečo som
presvedčený, že materializmus je len ilúziou,
ktorú nám vytvára naše vedomie
(ktoré má tiež fotónovú podstatu).
Táto ilúzia má chyby a jednou je práve
špeciálna relativita. Ďalšou chybou je nutnosť
gravitačného kolapsu hmoty do
bezrozmerného bodu napríklad v čiernych dierach (podľa
mňa v Sivých objektoch).
Ďalšou chybou je nemožnosť vysvetliť vedomie materialisticky.
Ďalšou chybou je
nemožnosť zapracovania entropie do fyzikálnych vzorcov. Teda rozdiel medzi Vašim a mojím chápaním je v tom, že Vy predpokladáte
reálnu existenciu vedomia aj mozgu (a všetkého materiálneho) , naproti tomu, ja
predpokladám reálnu existenciu iba vedomia, fotónov, gravitónov a nejakého (nie
dokonalého) tvorcu nedokonalej ilúzie materializmu. Pozrel som si Vašu prednášku
„Paradox dvojčat a relativita času" na Youtube. Chápem , že
ako pravému materialistovi, sú pre Vás dôsledky špeciálnej relativity
neprípustné. Lenže špeciálna relativita práve zo striktného materializmu
vyplýva. Toto pochopil Einstein a preto ju popísal (nie preto, že chcel
byť niečím zaujímavý). On totiž pochopil, že ak veríme v existenciu
fyziky, ktorá platí pre všetkých rovnako (teda sme materialisti), tak už niet
cesty späť a špeciálnu relativitu musíme prijať ako fakt. Dá sa to
pochopiť aj bez matematických vzorčekov, stačí si predstaviť dve inerciálne
sústavy ako sa pohybujú voči sebe a ako v nich prebiehajú fyzikálne
deje. Pochopíte, že nie to, že svetlo (presnejšie fotónová interakcia) sa šíri
voči každému rovnakou rýchlosťou je základný predpoklad. Základný predpoklad je
práve tá viera v materializmus, teda existenciu fyziky platnej pre
všetkých rovnako a konštantná rýchlosť „svetla“ je už len dôsledok.
Ďakujem za reakciu. Máte pravdu, keď píšete „nedokážu si
představit co udržuje informační obsah když v principu nesetrvají na jednom
místě (fotony)“. Je to ale iba z pohľadu klasickej, nerelativistickej
fyziky. Pokiaľ sa zamyslíte nad tým , ako sa fotóny (a pravdepodobne aj
gravitóny) šíria, teda rovnakou rýchlosťou (c) voči každému, tak prichádzajú
problémy. Ako to dokážu, veď je to „nenormálne“?. Najprv pochopíte, že ak by to
tak nerobili, nemohla by existovať fyzika. Toto pochopil aj Einstein, preto si
bol taký istý, že žiadny podobný experiment ako Michelson-Morley nemôže
dopadnúť kladne. Naďalej ale zostáva otázka : Ako to dokážu, ako dokážu
z priestoru a času urobiť „žuvačku“ ? Riešenie je jednoduché, ale pre
väčšinu fyzikov absolútne neprijateľné. Fotóny (a pravdepodobne aj gravitóny)
nám vytvárajú ilúziu priestoru a času. Nevytvárajú priestor a čas,
ale jeho ilúziu. Toto rovnako vedel aj Einstein, ale predpokladám, že si
nechcel robiť ďalších nepriateľov a vo fyzike už urobil dostatočný
prevrat, tak „netlačil na pílu“. Pár krát sa o tom ale zmienil.
Takže keď je priestor a čas ilúzia, pojem „na jednom mieste“ nedáva
zmysel, všetko je totiž na „jednom mieste“. Pokiaľ je čas a priestor
ilúzia, hmota nemá ako a kde existovať, čiže je tiež ilúziou. Reálne nám
zostávajú len fotóny (a pravdepodobne aj gravitóny) a naše vedomia. V žiadnom prípade nechcem aby ste mi slepo uveril, to by
pre Vás nemalo žiadny zmysel. Keď ale máte chuť , tak sa nad tým niekedy
zamyslite. Už som Vám dávno nepísal, na
internete už tiež nezvyknem diskutovať, už ma to prestalo baviť. Ďakujem za reakciu. Pauliho
vylučovací princíp končí so svojou platnosťou pri neutrónových hviezdach. Nebol
by som prekvapený, ak by Pauliho princíp nefungoval už ani v centrálnej
oblasti neutrónovej hviezdy. ***************** Pozrel som si Vašu prednášku. Všimol som si Vašu
poznámku : „Pokiaľ je vesmír nekonečný, tak nemohol byť Veľký tresk.“ Naposledy som Vám písal asi pred
šiestimi rokmi (viď história komunikácie dole). Neznámy diskutér : "Ahoj, zaujal mě tvůj příspěvek 'NEmaterialistický pohľad' na Osel.cz. Moc pěkně jsi napsal to, o čem úplně stejně přemýšlím už několik let." Ide o toto: Kedže svet okolo nás študujem z dvoch pohľadov, materialistického aj nematerialistického, tak teraz ten NEmaterialistický : Stvoriteľ nám vybudoval dokonalú ilúziu nášho okolia, môžeme ju perfektne materialisticky popisovať fyzikálnymi zákonmi. Nerátal ale s tým, že sa v tej ilúzii budeme až toľko "vŕtať" a že dospejeme až po skladbu atómov a tiež do galaktických a nadgalaktických rozmerov. Kedže videl čo sa deje a nechcel aby sme narazili na "hranice" a tým ho odhalili (asi je ešte príliš skoro), tak prilepil k pôvodnej ilúzii ešte dve ďalšie, svet atomárnych častíc a vesmírne rozmery. Avšak neodviedol dokonalú prácu a to "lepenie" je stále viditeľné, tie tri ilúzie na seba nenadväzujú dokonale, odflákol to. Toľko dnešná chvíľka poézie a prózy. Neznámy diskutér : "Zajímám se o vědecké poznatky z oblasti fyziky, kvantové fyziky a snažím se tomu bez úspěchu porozumět. Fascinuje mě např. dualita částic a je hrozné pomyšlení, že to nikdy nemůžeme našim mozkem pochopit. Taky jsem dospěl k názoru, že zřejmě realita bude pouhou iluzí. Nejsem věřící, ale "bůh" z nás asi musí být dost na větvi, když vidí jak se lidi do toho snaží vrtat až na úroveň kvarků. Pro jistotu nám však ty naše virtuální mozečky zablokoval tak, aby jsme tu pravou podstatu nikdy nemohli pochopit. Ve velkých škálách nás zase omezil rychlostí světla a pro jistotu ještě zajistil, aby ji hmotný objekt nedosáhl. Štve mě, že se nikdy nedovím pravdu, ale jsem alespoň rád, že v tom nejsem sám" Moje (poskladané) odpovede : Ahoj. Dualita castic ma uz dnes az tak neudivuje. Staci si uvedomit, ze castice su nelokalne energie (teda nie su to gulicky). "Gulicky" teda castice, su to len z toho pohladu, ze su nositelom konkretneho mnozstva energie. Normalne atomarne castice (s nenulovou pokojovou hmotnostou) su tiez nelokalne, ale ich nelokalnost je obmedzena, napriklad velkostou atomoveho jadra (protony, neutrony), alebo atomoveho obalu (elektrony). "Zazrak" duality castic sa prejavuje napriklad pri dvojstrbinovom experimente. Lenze si treba uvedomit, ze zazrak je to len dovtedy, kym sirka strbin je zrovnatelna s vlnovou dlzkou experimentalnej castice (takze castice sa musia "pretlacit") a tiez ked vzdialenost medzi strbinami je s tym zrovnatelna. Ak to nie je splnene, ziadny zazrak sa nedeje. Nelokalnost (dualita) sa prejavuje aj u vacsich objektov (cim je vacsi, tym menej) takze dvostrbinovy experiment je "zazracny" aj pre molekuly a dokonca ak dobre viem podarilo sa to uz aj s nejakymi virusmi. Ked si k tomu este nastudujes kusok z kvantovej elektrodynamiky (napriklad knizku QED od Feynmana ) zacnes to chapat este viac. *********** Nezabudajte, ze dvostrbinovy experiment je "zazracny" nie len s fotonmi a elektronmi, ale aj s celymi atomami , molekulami a tusim sa to uz podarilo aj s virusmi. Dolezite je ale pri pokuse odfiltrovat vplyv prostredia, lebo inac, ak tam ten vplyv prostredia je, uz sa akoby niekto "pozera" , detekuje a potom "zázrak" nevznikne. U dvojštrbinového experimentu, sa za najväčší zázrak, ak dobre viem, považuje opozdená observácia (skúmanie ktorou štrbinou preletela častica až za štrbinami). Milná úvaha, že častica letí ako gulička, spôsobuje potom ďalšiu milnú predsatvu, že budúcnosť ovplyvní minulosť, pretože keď častica letela cez štrbiny, ešte nikto a nič nemohlo vedieť, či sa rozhodneme skúmať(pozerať) ktorou štrbinou letela, alebo nie. Toto pozorovanie urobíme (alebo neurobíme) totiž až za štrbinami, možno až tesne pred dopadom častice na terč. A tie častice aj tak splnia tú požiadavku, že ak ich pozorujeme, tak sa chovajú nie ako vlny a keď ich nepozorujeme, chovajú sa ako vlny. Vysvetlenie je v tom, že častica (najviac to platí pre fotóny) , kým nedopadne, nie je pohltená, môže spätne korigovať celú svoju dráhu okamžite, od vyžiarenia až do pohltenia. Kým totiž nie je pohltená je len virtuálna. Pre častice väčšie ako elektrón toto už ale bude ťažšie experimentálne skúmať. Toto vsetko su ale moje sukromne nazory a fyzici s tym nemusia suhlasit a predpokladám, že ani súhlasiť nebudú. ![]() |