Zákon zachovania energie.                                                         jún 12 , 2016

Všeobecne sa s obľubou tvrdí, že hmota je energia a energia je hmota. Myslím ale, že to nie je tak celkom pravda. Pokiaľ máme okolo seba hmotu-látku, tak sa energia môže meniť na hmotu a aj hmota na energiu. Prebieha to pri rôznych jadrových reakciách, pri pohltení vysokoenergetických fotónov hmotnými časticami a podobne.

Pokiaľ máme ale len energiu, vo forme fotónov a nemáme žiadnu hmotu vo forme látky, tak vlastne ako by sme mali  nič. Tá energia vo forme fotónov, totiž kým nie je pohltená, absorbovaná, nejakým hmotným objektom, tak ako by nebola, je len virtuálna a aj tie fotóny sú len virtuálne. Tej virtuálnej energie, fotónov,  môže byť v ľubovolnom bode vesmíru hocikoľko, ale väčšinou by som povedal, že skoro nekonečne veľa. Prečo si to myslím ? Postupne vysvetlím.

Medzi fotónom a hmotou je ten rozdiel, že hmota je reálna a fotón nie. Ten "realizmus" hmoty je daný nenulovou pokojovou hmotnosťou jej častíc a "nerealizmus" fotónu je daný jeho nulovou pokojou hmotnosťou. Fotón a energia ktorej je nositeľom, sa stanú reálnymi až v momente ich pohltenia, absorbovania, časticou s nenulovou pokojovou hmotnosťou, ďalej ju budem nazývať hmotná častica.

Na to, aby sme mohli fotón, jeho energiu "zreálniť", potrebujeme aspoň jednu hmotnú časticu., ktorá ten fotón pohltí. Myslím, že snaha vyrobiť hmotnú časticu čiste z fotónu je nereálna, rovnako ako sa o to snažiť zrážkou dvoch fotónov (taká zrážka nedáva vôbec zmysel, nemá sa totiž čo zraziť, zraziť sa môžu len réalne veci), aj keď by tie fotóny boli nositeľmi veľmi  vysokých energíí. (poznám Breit–Wheeler process ) Jediný spôsob, ako by mohlo ísť vyrobiť hmotu iba čisto z energie, bez existencie hmoty vo forme látky pred tým, je keď táto energia opustí singularitu. Mohlo sa to udiať pri hypotetickom Veľkom tresku, prípadne pri zrážke dvoch hypotetických Sivých objektov podľa mojej hypotézy.

Pokiaľ zdroj vyžiari určitú energiu vo forme fotónov, fyzik vo svojej rovnici toto množstvo energie uvedie, ako by reálne existovala "niekde", ale ako fyzik, keď nevie kde je , tak by ju vlastne uvádzať nemal. Potom by ale rovnica nesedela na zákon zachovania energie.

Tá energia, môže byť hocikde, kam sa rýchlosťou svetla, od svojho vyžiarenia už mohla dostať. Nie je dôvod (žiaľ jeden dôvod som už medzičasom našiel), aby  som v hociakom bode vesmíru, napríklad aj vedľa mojej stoličky, na ktorej práve sedím,  nemohol získať energiu z  fotónov, ktoré vyžiarilo naše Slnko, hocikedy počas svojej existencie a ešte nebola pohltená niekde inde vo vesmíre.

Takýmto spôsobom, máme k dispozícii hocikde, prakticky neobmedzený zdroj energie. My zatiaľ nevieme ako prinútitť, presvedčiť, všetky tie fotóny, aby sa "zreálnili", pohltili, práve tu, kde to potrebujeme a tak sme získali obrovské množstvo energie, ale v budúcnosti sa to možno naučíme.

Ešte zaujímavejšia je situácia s hypotetickými gravitónmi, ktoré by mali mať rovnako ako fotóny nulovú pokojovú hmotnosť a teda sú virtuálne, nereálne. Gravitácia je totiž asi o 30 rádov slabšia ako ostatné základné interakcie, čo je veľmi zvláštne. Táto nepredstaviteľná slabosť gravitácie oproti ostatným interakciám, vyvoláva rôzne domnieky, napríklad aj tú, že gravitácia pôsobí do všetkých vesmírnych dimenzií, a v tých našich 3, je preto taká slabá, lebo je tu len jej malá časť.

Takže gravitóny sa môžu "strácať" ešte  podstatne ľahšie ako fotóny. Môžu si ich totiž "pumpnúť, odčerpať" dokonca aj objekty mimo dimenzií nášho 3D vesmíru.

Zákon zachovania energie je veľmi užitoćný pre praktické výpočty, ale vo všeobecnosti, si myslím, že jeho platnosť je otázna.




   

    Flag Counter