História môjho programovania "A JE TO" .                                                       

Niekedy v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, keď som navštevoval gymnázium, som mal kalkulačku POLYTRON 6000.
                                 
Z obrázku je jasné, čo dokázala. Vedel som , že existujú aj nejaké sálové počitače, ale nevedel som si predstaviť, čo viac môže počitač dokázať, ako moja , v mojich očiach dokonalá kalkulačka. Spýtal som sa teda na to učiteľa matematiky, ten mi niečo hovoril o programe, ale vôbec som to nedokázal pochopiť, čo s tým. Možno to ani on poriadne nechápal, keď mi to nevedel vysvetliť, pretože som bol celkom chápavý študent.

Na vysokej škole, strojníckej fakulte, sme mali v druhom ročníku predmet numerické metódy. Tu som okamžite pochopil potrebu a význam počitača, keďže numerické metódy bez počítača sú prakticky nepoužiteľné. Po vysvetlení pár príkazov v jazyku FORTRAN, sme začali programovať. Na štvorčekovom papieri ! Okamžite som sa ale cítil "pánom sveta" , lebo som cítil tú obrovskú moc, výpočtový výkon, ktorý teraz mám v rukách.

Po "naprogramovaní" štvorčekového papiera, som šiel do špeciálnej miestnosti, matematickej katedry inej vysokej školy, aby som svoj program nadieroval na dierne štítky.

         

Dierne štítky (programové riadky) zoradené v správnom poradí som potom odovzdal cez typické socialistické okienko, nevrlej socialistickej ženičke, ktorá len zamrmlala : "No dajte to sem, to Vám aj tak nebude fungovať." Po dvoch dňoch, som si prišiel pre výsledok. Fungovalo to ! Eulerove čislo, ktoré som mal vypočítať numerickou metódou, svietilo na papieri z tlačiarne.

V piatom ročníku vysokej školy, som už uvidel aj počitač "normálnej" veľkosti, bol to socialistický mikropočitač PMD85, ale k nemu som sa nedostal. V rámci výuky sme ale chodili do učebne s terminálmi, kde sme pre zmenu programovali v PASCALE. Zapísali sme program do terminálu, program sa zaradil do fronty a po pár minútach, ho spracoval sálový počítač a uvideli sme výsledok. Vadilo mi, že terminál nemá grafický výstup, pretože som si chcel zobraziť priebehy rôznych funkcií. Tak som si urobil program, ktorý priebehy funkcií, tlačil na tlačiarni pomocou rôznych znakov, väčšinou hviezdičiek. Takto som si vytlačil pár funkcií, ktoré ma zaujímali, až kým ma z učebne nevyhodili, lebo že im ničím papier.

Po skončení vysokej školy, som nastúpil na povinnú ročnú vojenskú službu. Keď som prišiel domov, hneď som si kúpil v TUZEXE mikropočitač ATARI 800XL. Tu som začal programovať v BASICU.


             

Chcel som ale programovať pre prax, nie len pre záľubu. V spolupráci s jedným inžinierom z Cukrovaru som naprogramoval aplikáciu, ktorá šetrila energiu pri varení cukru.

             

Program sa podaril, keďže došlo k úspore a dostali sme finančnú odmenu. Po asi roku použivania môjho ATARI, sme dostali do spoločnosti ZŤS, kde som pracoval, prvý "skutočný" osobný počitač, IBM kompatibilný XT počítač, socialistickej výroby, s označením PP06.

                                   

Ten som si okamžite prisvojil, veď aj tak by ho vtedy, nikto iný  vo firme nevedel  použiť. Na ATARI som hneď zabudol, keď som zistil, aký ohromný výpočtový výkon mám v rukách. Predtým som sa  na ATARI  pokúšal urobiť grafickú aplikáciu, pre zhotovovanie páliacich programov pre naše numericky riadené páliace stroje NUMOREX, ktoré sme mali v závode (http://www.riki1.eu/ATARI/numorex.bas). Výkon ale nepostačoval.

           

Programy sme si museli dávať robiť do centrály , kde na to mali nemecký sálový počitač, s grafickými terminálmi. To bolo príliš zdĺhavé a aj drahé. Tak som sa pustil do programovania v BASICu a pozdejšie v rýchlejšom QuickBASICU. Po mesiaci-dvoch bol program hotový a my sme sa mohli úplne osamostaniť v tomto ohľade od centrály. Bol som vtedy asi prvý na Slovensku s takýmto typom programu.

         

Snažil som sa v Basicu urobiť aj programy pre evidenciu výroby a technickwej prípravy výroby, teda evidenciu databáz, ale na to Basic nebol stavaný. V tom období som študoval na posgraduálnom štúdiu "Automatizáca inžinierskych prác v strojárstve" a tam som si v skriptách prečítal dve stránky o programovancom systéme dBase a hneď som sa do neho zamiloval, pretože som cítil, že tento moje problémy s databázami vyrieši.

Hneď som si dal inzerát do okresných novín, že programujem databázy, aj keď som zatiaľ žiadnu skúsenosť nemal a len veľmi teoreticky som tušil, čo by to mohlo byť.  Po vyjdení inzerátu som okamžite dostal ponuku z vedĺajšej firmy - mlyna. Dostali totiž pridelené 4 počitače Robotron, čo boli tiež XT klony IBM, vyrobené v socialistickom  východnom Nemecku. Vôbec nevedeli čo s nimi robiť a tak som podpísal s nimi zmluvu, na zaškolenie a vypracovanie rôznych programov. Tak som teda začal programovať v dBase. Po chvíli som prišiel na to, že programy sú pomalé. Našťastie som sa dopočul o FoxBase, ktorý bol kompatibilný príkazovo s dBase, ale podstatne rýchlejší. Naprogramoval som pre mlyn ODBYT, MTZ, IMA, DIM, FIN .

         

Pozdejšie som prešiel na dokonalšie FOXPRO a naprogramoval som pre ďalšiu firmu jednoduché riadenie výroby.

         

Po 10 rokoch programovania v ZŤS a súkromne, som sa zamestnal v poprednej slovenskej softvérovej spoloćnosti, kde som pracoval 16 rokov ako konzultant, programátor uživateľských aplikácií a školiteĺ. Tu som z FOXPRO prešile časom na Visual FOXPRO a používal tento aj pre prácu s SQL dátabázami cez ODBC zdroje.

         

Potom som sa zase na pár rokov osamostatnil, chvíľu som programoval aj vo FLASH , čo bola pre mňa novinka, keďže to bol objektovo orientovaný programovací jazyk.

           

V súčasnsoti sa programovaniu nevenujem.



   

    Flag Counter