Dvojštrbinový experiment a spol.- malá debata.                                               jún 11, 2016

V tomto článku uvediem len malú debatu z minulosti, pospájanú z viacerých úvah.

Neznámy diskutér : "Ahoj, zaujal mě tvůj příspěvek 'NEmaterialistický pohľad' na Osel.cz. Moc pěkně jsi napsal to, o čem úplně stejně přemýšlím už několik let."

Ide o toto:

Kedže svet okolo nás študujem z dvoch pohľadov, materialistického aj nematerialistického, tak teraz ten NEmaterialistický :

Stvoriteľ nám vybudoval dokonalú ilúziu nášho okolia, môžeme ju perfektne materialisticky popisovať fyzikálnymi zákonmi. Nerátal ale s tým, že sa v tej ilúzii budeme až toľko "vŕtať" a že dospejeme až po skladbu atómov a tiež do galaktických a nadgalaktických rozmerov.

Kedže videl čo sa deje a nechcel aby sme narazili na "hranice" a tým ho odhalili (asi je ešte príliš skoro), tak prilepil k pôvodnej ilúzii ešte dve ďalšie, svet atomárnych častíc a vesmírne rozmery.

Avšak neodviedol dokonalú prácu a to "lepenie" je stále viditeľné, tie tri ilúzie na seba nenadväzujú dokonale, odflákol to.

Toľko dnešná chvíľka poézie a prózy.

Neznámy diskutér : "Zajímám se o vědecké poznatky z oblasti fyziky, kvantové fyziky a snažím se tomu bez úspěchu porozumět. Fascinuje mě např. dualita částic a je hrozné pomyšlení, že to nikdy nemůžeme našim mozkem pochopit.

Taky jsem dospěl k názoru, že zřejmě realita bude pouhou iluzí.

Nejsem věřící, ale "bůh" z nás asi musí být dost na větvi, když vidí jak se lidi do toho snaží vrtat až na úroveň kvarků. Pro jistotu nám však ty naše virtuální mozečky zablokoval tak, aby jsme tu pravou podstatu nikdy nemohli pochopit.
Ve velkých škálách nás zase omezil rychlostí světla a pro jistotu ještě zajistil, aby ji hmotný objekt nedosáhl.

Štve mě, že se nikdy nedovím pravdu, ale jsem alespoň rád, že v tom nejsem sám"

Moje (poskladané) odpovede :

Ahoj. Dualita castic ma uz dnes az tak neudivuje. Staci si uvedomit, ze castice su nelokalne energie (teda nie su to gulicky). "Gulicky" teda castice, su to len z toho pohladu, ze su nositelom konkretneho mnozstva energie. Nelokalnost interakcnych castic (napriklad fotonov) je az nekonecna, teda jeden  foton moze mat "rozmer"  zrovnatelny aj s velkostou vesmiru, ak ma stastie a ma dost casu na sirenie sa, kym ho nieco nepohlti.
Normalne atomarne castice (s nenulovou pokojovou hmotnostou) su tiez nelokalne, ale ich nelokalnost je obmedzena, napriklad velkostou atomoveho jadra (protony, neutrony), alebo atomoveho obalu (elektrony).
"Zazrak" duality castic sa prejavuje napriklad pri dvojstrbinovom experimente. Lenze si treba uvedomit, ze zazrak je to len dovtedy, kym sirka strbin je zrovnatelna s vlnovou dlzkou experimentalnej castice (takze castice sa musia "pretlacit") a tiez ked vzdialenost medzi strbinami je s tym zrovnatelna. Ak to nie je splnene, ziadny zazrak sa nedeje.

Nelokalnost (dualita) sa prejavuje aj u vacsich objektov (cim je vacsi, tym menej) takze dvostrbinovy experiment je "zazracny" aj pre molekuly a dokonca ak dobre viem podarilo sa to uz aj s nejakymi virusmi.

Ked si k tomu este nastudujes kusok z kvantovej elektrodynamiky (napriklad knizku QED od Feynmana ) zacnes to chapat este viac.

Pre mna je zaujimave to, ze ak je taky "obrovsky celovesmirny foton" pohlteny nejakou casticou, niekde vo vesmire, tak sa zrazu z celeho vesmiru strati okamzite a to je podla mna este vacsi  zazrak ako kvantova previazanost castic.

***********

Mal by som 100 chuti uz konecne urobit dvojstrbinovy experiment pomocou tenisovych lopticiek a strbin, ktore by mali taku sirku, aby sa tie lopticky dali len zlahka pretlacit cez tie strbiny. Vzdialenost strbin by bola tiez podobna ako ich sirka.

Potom by som tie lopticky strielal na tie strbiny nejakym silnym odpalovacim zariadenim, aby prechadzali strbinami aj ked sa netrafia presne (mierne by sa pruzne zdeformovali a preleteli, ale uz by neleti po povodnej drahe). Keby boli tie lopticky este aj namocene do farby, tak by sme na stene za strbinami uvideli obrazec dopadov a bol by som zvedavy aky.

Bola by to urcite aj dobra recesia :)

Nezabudajte, ze dvostrbinovy experiment je "zazracny" nie len s fotonmi a elektronmi, ale aj s celymi atomami , molekulami a tusim sa to uz podarilo aj s virusmi. Dolezite je ale pri pokuse odfiltrovat vplyv prostredia, lebo inac, ak tam ten vplyv prostredia je, uz sa akoby  niekto "pozera" , detekuje a potom "zázrak" nevznikne.

U dvojštrbinového experimentu, sa za najväčší zázrak, ak dobre viem,  považuje opozdená observácia (skúmanie ktorou štrbinou preletela častica až za štrbinami). Milná úvaha, že častica letí ako gulička, spôsobuje potom ďalšiu milnú predsatvu, že budúcnosť ovplyvní minulosť, pretože keď častica letela cez štrbiny, ešte nikto a nič nemohlo vedieť, či sa rozhodneme skúmať(pozerať) ktorou štrbinou letela, alebo nie.  Toto pozorovanie urobíme (alebo neurobíme) totiž až za štrbinami, možno až tesne pred dopadom častice na terč. A tie častice aj tak splnia tú požiadavku, že ak ich pozorujeme, tak sa chovajú nie ako vlny a keď ich nepozorujeme, chovajú sa ako vlny. Vysvetlenie je v tom, že častica (najviac to platí pre fotóny) , kým nedopadne, nie je pohltená, môže spätne korigovať celú svoju dráhu okamžite, od vyžiarenia až do pohltenia. Kým totiž nie je pohltená je len virtuálna. Pre častice väčšie ako elektrón toto už ale bude ťažšie experimentálne skúmať.

Toto vsetko su ale moje sukromne nazory a fyzici s tym nemusia suhlasit a predpokladám, že ani súhlasiť nebudú.



   

     Flag Counter