Absolútna vzťažná sústava verzus relativita.                                       december 25 , 2020

Existencia absolútnej vzťažnej sústavy a relativita, stoja proti sebe, ako voda a oheň.  V tomto článku ale ukážem, že dokážu pokojne existovať aj vedľa seba.

Myšlienka relativity, už vo svojom názve hovorí, že s niečím absolútnym nejde dokopy, pretože hovorí: „všetko je relatívne !“ . Pochopiť, že prečo je to tak , nie je vôbec jednoduché, ale nepotrebujete k tomu skoro žiadnu matematiku.  Stačí vám viera v existenciu fyziky, ktorá platí rovnako pre všetkých a logicky myslieť, ako to aj urobil Einstein. Môžete si o tom prečítať v mnohých mojich článkoch.

V súčasnosti a aj blízkej minulosti, ale máme nové technické vymoženosti, prístroje, detektory vo vesmíre a tak môžeme dokázať veci o ktorých sa Einsteinovi ani nesnívalo. Takými sú aj satelity COBE, WMAP, Planck. Tieto snímajú aj kozmické mikrovlnné pozadie, reliktné žiarenie, čo je pozostatkom Veľkého tresku. Teplota tohto žiarenia je približne 2,73 K.

Okamžite človeka napadne myšlienka a mám to ! Že čo ? No predsa absolútnu vzťažnú sústavu, reliktné žiarenie, ktoré je vlastne späté s počiatočným bodom veľkého tresku a je všade okolo nás. Stačí sa k nemu nejako „pripútať" a som v absolútnom pokoji voči vesmíru ako celku.

Lenže žiarenie sú fotóny a k nim sa „pripútať“ nejde ! Nemôžeme spájať vzťažnú sústavu s fotónmi a nie preto, že to hovorí relativita, ale preto, že to chápe každý, kto aspoň niečo tuši, o podstate fotónov.

Iná je ale situácia, keď tie fotóny dopadnú na detektor a zmenia sa na konkrétnu energiu a ukážu nám svoje vlastnosti. Uvidíme totiž, reálny obraz tých fotónov a jeho vlastností, napríklad ich posun v spektre podľa Dopplerovho javu. 

                       

                                Obrázok je z NASA(COBE), našiel som ho na tejto stránke

                             http://www.kf.fpv.ukf.sk/OFyzike/VyskumVesmiru/20040115.html

                 a je aj v tomto videu https://www.youtube.com/watch?v=4yKUAKnvBcg   v čase 39:03

My vlastne môžeme zistiť, ako rýchlo a akým smerom, sa pohybuje naša Zem, proti počiatočnému bodu Veľkého tresku (Zem obieha okolo Slnka, to okolo galaxie, tá v skupine galaxií atď.) A túto korekciu, vrátane mnohých ďalších, musia pozorovatelia vlastne aj urobiť, aby mohli dostať na koniec, ten obrázok, veľmi malinkých teplotných fluktuácií reliktného žiarenia, kvôli ktorému sa to všetko robilo.

                   

                                                                obrázok je z NASA(WMAP) 

Tak čo teraz bude s relativitou ?  Absolútne nič ! Naďalej bude platiť v našej Slnečnej sústave, našej galaxii, našej skupine galaxií rovnako ako v hocijakej inej skupine galaxií nášho vesmíru. Nebude ale platiť pre vesmír ako celok! To už ale dávno tušíme, možno aj vieme, veď rýchlosť rozpínania okrajových častí vesmíru už dávno považujeme za  podstatne väčšiu ako rýchlosť svetla.

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že relativita platí v gravitačne viazaných sústavách. Problém môže byť len určiť kam až taká sústava zasahuje a kde už konči. Pri obrovských prázdnych priestoroch vesmíru, ale toto myslím nie je až taký problém.

Takže takto môže relativita v pokoji spolunažívať, s existenciou absolútnej vzťažnej sústavy, spojenej s počiatočným bodom Veľkého tresku.

A čo by sa stalo, ak by sa mi podarilo nejakým zázrakom, nastaviť svoju rýchlosť vo vesmíre na tých niekoľko 100 možno 1000 km/sek a presne v smere proti tým vyššie uvedeným korekciam ? Nič. Michelson Morley experiment by dopadol rovnako ako v roku 1887, len by som musel rátať s tým, že sa nachádzam v silne neinerciálnom stave.



   

    Flag Counter