Prečo nestačí iba dilatovať čas a musíme aj kontrahovať rozmer v ŠTR ? Pred mnohými rokmi som na to prišiel, metódou pokus - omyl, tak to sem dám tiež, možno to niekoho zaujíma . Specialna teoria relativity sa snazi "zazracny" sposob akym sa siri svetlo riesit cez dilataciu casu a sucasnu kontrakciu rozmeru pohybujuceho sa pozorovatela. Myslim, ze je to mozne riesit aj iba cez dilataciu casu (a taktiez aj iba cez kontrakciu rozmeru). Ja sa budem snazit popisat ako by to vyzeralo, keby sa dilatoval iba cas . Na obrazku je vypocet tvojho casu pre svetelny luc cislo 1. Tvoj cas musi byt kratsi ako moj, aby sa ti mohlo javit, ze svetlo ta opusta rychlostou c, lebo mne sa javi ze ta opusta pomalsie(rychlostou iba 0,4c kedze tvoja rychlost je 0,6c), kedze smerom ku mne musi ist rychlostou c.Koeficient gama je v tomto pripade 0,4 Pre luc cislo 2 by bolo mozne vypocitat vseobecne pravidlo zavislosti gama od uhla luca, ale to by bolo zlozitejsie (nie je tam pravy uhol) a zatial to nebudem pocitat. Na tomto obrazku je vypocet pre luc cislo 3. Je to vlastne presne pripad svetelnych hodin s lucom pohybujucim sa kolmo na smer pohybu. V tomto pripade vyjde gama presne ako v STR. Gama = 0,8. Cize vidime , ze gama narasta a teda tvoj cas sa stale (po kruznici) viac blizi k mojmu. Pre luc 4 je uz gama = 1,166 , cize tvoj (pohybujuci sa pozorovatel) cas je uz dlhsi ako moj a gama uz bude stale narastat az po maximum co bude luc cislo 5 na dalsom obrazku. Pre luc 5 je gama 1,6 takze to je maximum, kde tvoj cas je uz 1,6 krat dlhsi ako moj. Potom uz bude gama klesat az po 0,4. Co z toho vyplyva ? Tak asi to , ze ak chceme riesit zvlastne sirenie svetla iba pomocou dilatacie casu pohybujuceho sa pozorovatela potom cas tohoto pozorovatela bude iny v kazdom bode mojej inercialnej sustavy , co je poriadne zvlastne, to uznavam. V podstate by to znamenalo ze fyzika neexistuje. Vypocet pre lubovolny bod (x,y) roviny - pre vseobecny luc cislo 2 : zmenil som usporiadanie kvoli jednoduchosti, JA sa nachadzam v pociatku suradnicoveho systemu a TY ked si vyslal svetelny luc cislo 2 si bol tiez prave v pociatku mojho suradnicoveho systemu. Potrebujem odvodit vztah Tty = Tja . gama , kde gama bude funkciou v,x,y. Odvodenie mojim skrabopisom je TU Takze : gama = (SQRT(v^2+c^2-(2.v.x.c)/SQRT(x^2+y^2))) / c skuska spravnosti : pre luc c.1 => y=0, v=0,6c  => SQRT(0,36+1-1,2) = 0,4 = gama  OK pre luc c.3 => SQRT(x^2 + y^2) = c . Tja => SQRT(0,36+1 - 2 . 0,36) = 0,8 = gama OK pre luc c 4 => x=0, v=0,6c  => SQRT(0,36+1)= 1,166 = gama OK pre luc c 5 => y=0 , v=-0,6c => SQRT(0,36+1+2 . 0,6)=1,6=gama OK Takze vsetko sedi , cize vztah je odvodeny dobre :)   Dosledky ibacasovej dilatacie : Niekto by mohol namietat, ze ak dochadza k casovej dilatacii, tak sa dlzkovej dilatacii tak ci tak nemozeme  vyhnut, ved predsa rychlost krat dilatovany cas sa rovna dilatovana dlzka. Avsak nie je to tak. Dilataciu totiz sledujeme  z mojho pohladu, cize z mojho pohladu prichadza k dilatacii u teba (z tvojho pohladu zase u mna). Z mojho pohladu dochadza k dilatacii tvojho casu, avsak k ziadnej dilatacii rozmeru neprichadza (ked uvazujeme ibacasovu dilataciu) Z tvojho pohladu zase dochadza k dilatacii casu u mna ale k ziadnej dilatacii dlzky. Dilatacia tvojho casu z mojho pohladu je dost zvlastna a zlozitejsia ako v STR. V STR totiz je diltacia tvojho casu zavisla len od tvojej rychlosti, ale kontrakcia dlzky (napriklad dlzky tvojho  metra) je uz zavisla aj od toho akym smerom je natoceny (kontrakciacia rozmeru nie je zavisla od natocenia lebo rozmer sa nenataca). Dilatacia tvojho casu podla tohto mojho vypoctu (ibacasovej dilatacie) je co sa tyka priebehu v roznych smeroch, nieco podobne ako kontrakciacia dlzky v klasickej STR. Teda je ina v kazdom smere. Je to zvlastne, to uznavam a ako som napisal uz predtym, znamenalo by to ze fyzika neexistuje, alebo aspon je velmi zvlastna. Bolo by mozne urobit tieto iste vypocty pre dilataciu ibadlzky. Myslim, ale ze uplny vysledok vsetkych troch moznosti vysvetlenia "zazracneho " sirenia sa svetla by mal byt totozny.   ZAVER : Ked si pozrieme priebeh gama podla ibacasovej dilatacie, tak to nie je od hocikade po hocikade. Je to od 0,4 (co je presne polovica gama z STR) az do 1,6 (co je zase dvojnasobok gama z STR). Z toho sa da vydedukovat, ze vhodnou dilataciou (kontrakciou)  rozmeru (nie dlzky predmetov, lebo ich dlzka by sa menila podla natocenia ) je mozne dojst ku konstantnemu gama - pre tuto konkretnu rychlost 0,8. Ta dilatacia rozmeru je tiez presne 0,8 co je velmi pekne a pacilo sa to asi aj panovi Lorentzovi a potom je ovela prirodzenejsie, ze cas je len jeden pre kazdeho pozorovatela (sice pre kazdeho iny) a je pekne, ze  fyzika existuje .